Druhá pôstna nedeľa

Gn 15,5-12.17-18; Flp 3,17-4,1; Lk 9,28b-36

Ako [Ježiš] sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. Peter [mu] povedal: „Učiteľ, dobre je nám tu.“ (Lk 9, 29,33)

Duchovní autori občas hovoria o tzv. „okamihu milosti“.  Je to okamih, kedy ako keby na zlomok sekundy padla hranica medzi nebom a zemou. Je to moment, kedy sa akoby na zlomok sekundy Božia prítomnosť hlboko dotkne našich životov. Je to moment, kedy sme akoby na zlomok sekundy požehnaní matným zábleskom večnosti a Božej slávy. Presne takýto okamih milosti vstúpil v dnešnom čítaní aj do života Petra, Jakuba a Jána. A oni už nikdy neboli tí istí.

Nespomínam si aj ja zo svojho života na nejaký taký „okamih milosti“ – alebo na niečo tomu podobné. Čo ho spustilo? Láska? Modlitba? Úžas?

Za šerom neznámeho stál Boh, v tieni držiac ochranný pohľad nad tými, čo mu patria. (James Russell Lowell)