Kto nebol, môže ľutovať. Napadlo mi cestou z „cupkárskej“ adventnej duchovnej obnovy. Z víkendu plného Boha, zmysluplných rozhovorov, ale aj pokojných chvíľ v samote. Cítila som, že teraz sa môžem s novými fyzickými aj psychickými silami pustiť do svojich školských povinností.
S vierou, že ako mnohokrát, aj teraz mi Boh čas strávený s ním vynahradí a povinnosti mi pôjdu dvakrát rýchlejšie než predtým. Preto som vďačná fr. Matejovi, že sa nenechal odradiť nízkym počtom účastníkom a podujal sa viesť duchovnú obnovu pre troch ľudí. Som vďačná pápežovi Františkovi za jeho exhortáciu Christus Vivit, ktorú sme na obnove preberali. Som vďačná Evke, že sa o nás vzorne starala a sýtila naše hladné bruchá. Som vďačná Števovi, že statočne prikladal do všetkých krbov a za prijemné diskusie s ním.
Som vďačná dominikánom a všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí sa podieľali na vybudovaní Pustého dvora – duchovného centra na Ábelovej.
A v neposlednom rade som vďačná Bohu za tú nádhernú prírodu v okolí a adventný čas. Na záver mám pre vás ešte jeden odkaz: Christus Vivit (Kristus žije)! Preto nič nie je stratené (akokoľvek sa cítiš stratený), lebo Kristus žije a chce, aby si bol živý aj ty.
Najnovšie komentáre